Francúzsky film ožíva v snímke Intouchables.

Nedotknuteľní sú podľa oficiálnej distribučnej synopsy o „ochrnutom a bohatom aristokratovi Philippovi, ktorý si za svojho nového opatrovníka vyberie Drissera, čierneho, živelného mladíka z predmestia, ktorého pravé pustili z väzenia.“ Znie to ako typicky predstaviteľ kapesníčkového dojáku. Lenže ono to bola celkom sranda. Vážne.
Nedotknuteľní sú o invalidovi, ktorí chce žiť naplno

Francúzska filmová tvorba bola vždy svojská. Podobne ako americká, bollywoodska, nemecká, česká, talianska, slovenská... Každá má svoje čaro, svoje pády i veľkolepé okamžiky (áno, dokonca aj slovenská má svetlé momenty). Lenže napriek tomu, že ázijská továreň na sny produkuje najviac filmov na svete, tak do našincov sú celoročne pumpované primárne americké „skvosty“. Ostatné krajiny sú zastúpené pomenej. Osobne rád spomínam na komédie s končín galského kohúta. Veď národ, ktorý dokáže skonzumovať každú odpornú háveď, čo sa priplazí do kuchyne, musí mať iný pohľad na svet ako ostatní. Odzrkadľovalo sa to dvojnásobne v šialenosti, ktorou oplývali ich komediálne poňaté filmy. Lenže šialenosť sa postupne začala vytrácať, no iba do tejto chvíle. V Intouchables chytili správnu vlnu. Hoc nie tak bláznivú, ale určite hodnú pozornosti.

Keby sa tento námet dostal do temných spárov amerických dravcov, tak by to okamžite skončilo s nálepkou - istota Oscara pre všetkých zúčastnených. Tomu by sa podriadilo absolútne všetko – od režiséra so zvučným menom, cez uznávaného skladateľa, scenáristu s minimálne troma plešatými naháčmi na poličke až po tucet jagavých hviezd v hlavných úlohách, ale aj v pozíciách upratovačky či zbitého suseda, čo okupoval parkovacie miesto (aj keď pri trende remakeov stačí dočkať času ako...).
Nedotknuteľní - Drisse je pravý opak Philippovi

K príbehu. Pardon, "skutočnému" príbehu ako uvádzajú titulky. Černoch v Paríži z chudinskej štvrte (to nie je štylizácia, ale skutočná novodobá tvár európskej metropoly) a invalidný milionár, pripútaný k vozíčku. Podľa všeobecne akceptovaných a rokmi prevarených postupov budete zákonite očakávať horko-trpké zadosťučinenie, filozofovanie o ľudskej existencii, ktorého by sa štítil aj Jean-Paul Sartre. A ono nikde. Namiesto toho humor. Občas príliš popudlivý a prvoplánový, no korešpondujúci s rozdielnym sociálnym postavením.

Budete sa baviť, usmievať a miestami dokonca až smiať. Napriek ľahko predvídateľnému vývoju a absencii výraznejších dejových zvratov či silnejších momentov, uvidíte s ľahkosťou a nadhľadom podaný trpký príbeh o človeku, ktorý nechce nič extra, iba normálny prístup k svojej osobe. Bežné zaobchádzanie, ľudskosť, normálny stav bytia. Ísť si na paragliding aj napriek nemožnosti hýbať vlastným telom. Byť súčasťou každodenného kolobehu. A presne to nájdete v tomto príbehu (nič viac, nič menej).
Intouchables - najlepší francúzsky film?

Labilný, násilný, vznetlivý, no o to úprimnejší grobian, ktorý žije z podpory, ak teda nesedí zatvorený za oceľovými roletami. To je Drisse, ako výrazný kontrast k intelektuálnemu boháčovi Philippovi. Výborne a hlavne uveriteľne podané charaktery, sršiace sebe vlastným humorom a dávkou poctivého hereckého talentu.

Hodnotenie na film: Nedotknuteľní

Dajte svojim predsudkom domáce väzenie. V sále by vás zbytočne otravovali s očakávaním emocionálne vyšponovanej melodrámy. Preto na to choďte, ako na príjemnú veselohru o trpkých ľudských osudoch a budete spokojní. Nedotknuteľní sú určite príjemný, značne pozerateľný zážitok, ktorý vás síce pobaví, ale výrazne nezasiahne ani nepohladí na duši. No oplatí sa pozrieť.

(Poznámka: niekde nájdete názov Nedotknuteľní, inokedy zas Nedotknuteľný. Slovenský distribútor dlhý čas avizoval názov s Y, ale na poslednú chvíľu ho zmenil na plurál. To len tak pre info.)