Sherlock Holmes 2: Hra tieňov recenzia

Guy Ritchie a už jeho druhé moderné spracovanie najslávnejšieho detektíva

Temer na deň presne, som pred dvoma rokmi zastavil na križovatke na červenú. Keďže som nešiel v smere hlavného ťahu, trčal som tam pridlho. V záplave nudných myšlienok a obzerania sa vôkol som zočil megabilboard s podobizňami Roberta Downey Jr., Jude Lawa s nápisom Sherlock Holmes. WTF? Pátral som v mysli, bo R-Juniora mám v obľube už od jeho účinkovania v U.S. Marshals a iba pár mesiacov pred týmto „objavením Ameriky“ ma odrovnal ako hláškujíci Tony Stark. Nuž ľudia sa učia na svojich chybách. Ja som sa napríklad od tohto momentu začal opäť zaujímať, čo nové nám navaria v hollywoodskej kuchyni.

Takže nový Sherlock mňa, ako milovníka detektívneho žánru, obšťastnil viac ako trojka s Oliviou Wilde a Milou Kunis. No skutočne vyvrcholenie prišlo až pri zistení, že na stoličke s nápisom „director“ sedí Guy Ritchie.

Obľúbený herec, obľúbený režisér, zbožňovaná literárna postava. Spojenie tejto svätej trojice nemohla dopadnúť zle.  Ani nedopadla. A teraz prichádza znova.

Druhé pokračovanie Sherlockových príbehov natočených v tretom tisícročí pokračuje v nastolenom trende.  S tým rozdielom, že producenti tentokrát nedokázali ustrážiť Ritchieho rukopis, ktorý začína byť až moc výstredný. Hneď ma neodsudzujte. Vysvetlím. Moderné gangsterky sú jeho svet. V súčasnosti nepoznám filmára, krorý by mu dokázal konkurovať čo dokázal aj v jednotke Holmesa, kde sa mu podarilo vzkriesiť klasické literárne dielo a pripraviť ho pre novodobé publikum bažiace po akcii a efektoch. Lenže neukázal sa naplno, byť „vyššie sily sa obávali reakcií prudérnej časti publika a pekne si jeho nápaditosť postrážili, aby neprekročila istú mieru. Bola to taká skúška - buď to výjde a budú prašule, alebo to zametieme pod koberec a budeme točiť blokbustery bez nutnosti mozgovej aktivity. Výsledok? 524 miliónov dobrých dôvodov na natočenie sequelu pri rozpočte 90 mil. Parádička.

Týchto viac ako 500 miliónov dôvodov posilnilo režisérovu pozíciu. Teraz ešte len mohol popustiť uzdu svojej tvorivej fantázií. A to už začína byť moc. Efektné spomalovačky na každom kroku sú božské, dedukcia s nimi je impozantne zrozumiteľná a aj nechápavé nátury dokážu vnímať o čom sa točí. Lenže – lesnú scénu a doliehajúce vlakové drama by som bez ostychu vystrihol alebo ešte lepšie ani nenatočil (na pozretie bola síce skvelá, ale nekorešpondovala zo zvyškom filmu). Ušetril by som nielen nejaký ten dolár, ale aj čas. Tempo sa najmä spočiatku zadrháva práve na podobných doplnkoch.

Mr. Roberto mladší, kde sa objaví, tam to proste žije. Za poslednú dekádu dokázal zahrať všetko od superhrdinu cez perfekcionistiského detektíva, doktora, zlodeja s hereckými ambíciami, animovaného schizoša, pátrača po Zodiakovi, Galifianakisovho roadparťáka až po černocha. Drogové kokteily ho už omrzeli a je to sakramentsky fajn nielen preňho, ale hlavne pre nás. Jude si drží štandard a Watsonve sarkazmy mu pristanú, no to platí dvojnásobne o Jaredovi Harrisovi, ktorý ako geniálny profesor Moriarty stelesňuje dokonalého protivníka ďalšej bystrej, aj keď trošku výstrednej mysle. Málinko viac priestoru by si zaslúžila Rachel McAdams, ktorej sexepíl na plátne chýbal, no nájdu sa substitúcie.

Hodnotenie: Sherlock Holmes 2: Hra tieňov

Po vojne je každý generál a mne sa ľahko hádže špina na všetko. U mňa však platí zásada, že na veci, ktoré sa mi páčia, viac kydám ako chválim. Čiže výsledný počin obstál napriek badateľným neduhom. Nechýba mu nič zásadné, skôr prebýva. Je to síce o stupienok nižšie ako prvý raz, ale humor funguje, akcia frčí, atmosféra s dejom hustne, nezabúda sa na odkazy a detaily z kníh a koniec si zaslúži pochvalu. Znalci knižnej predlohy tŕpnu, neznalí ešte viac. A kreslo! Kreslo bolo mega!!!